K výrokom Gézu Andrása FARKASA, konzula Maďarskej republiky 30. marca 2011 (Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie) www.pansu.sk  
Najprv som si myslel, ţe iba náhodné okolnosti mi vnukli myšlienku sa historickému obdobiu 1914 – 1918 podrobnejšie venovať. No, čím ďalej, tým viac zisťujem, ţe stalo sa tak v dôsledku sústavného a systematického tlaku Maďarska namiereného na vedomie i podvedomie človeka, na ktoré treba častejšie reagovať a venovať tomu pozornosť. V niektorých prípadoch aj dôrazne sa ohradiť. Či som sa zúčastnil rokovania u jedného advokáta v Maďarsku, alebo obedu v reštaurácii v Maďarsku, vţdy na stene visel obraz starého Uhorska. Doslova všade si pripomínajú a uctievajú Uhorské kráľovstvo a jeho 64 ţúp dodnes.  
Nedá mi však nereagovať na výroky Gézu Andrása FARKASA, konzula Maďarskej republiky, zverejnené na internetovom portáli www.bumm.sk pre Maďarov na Slovensku. Podľa neho vraj Slovensko prevzalo štátne atribúty ako akúsi licenciu, nevybojovalo si ich v mnohostoročnom zápase. Slovenská spoločnosť tieto znaky pouţíva, ale históriu a identitu je veľmi ťaţké vytvoriť umelými prostriedkami. Slovensko tieţ označil za kukučie vajce, pretoţe zo susedných krajín bolo podľa neho jediné, ktoré sa ako celok vyčlenilo z Uhorska. Moţno, ţe Vás tento článok zaujme, moţno aj uvedené štatistické čísla v ňom, alebo aspoň dovedie k zamysleniu sa a porovnávaniu. Diplomata G. A. FARKASA nedávno povolali do Budapešti na konzultácie, odkiaľ sa na Slovensko pravdepodobne uţ nevráti.  
Nedávno som mal moţnosť navštíviť malé kúpeľné mestečko Mosonmagyarovár, neďaleko Bratislavy. Zaujalo ma vynovené centrum a pešia zóna a ešte viac – drevený kresťanský kríţ pri kostole, kde miesto Jeţiša Krista, je znázornená mapa UHORSKA, po trianonskej mierovej zmluve zo 04.06.1920. Má kaţdému Maďarovi pripomínať údajné územné straty Maďarska, po roku 1918 napríklad: - v prospech Československa 61 646 km2 (nepresne uvádzajú 62 000 km2) - v prospech Poľska 589 km2 - v prospech Rakúska 4 020 km2   (presne by malo byť uvedené 3 962 km2) - v prospech Rumunska 102 813 km2 - v prospech Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov 20 829 km2 - v prospech Talianska 21 km2 
Nie som si istý, či takýmto extrémne hrubým zneuţívaním cirkevných symbolov sú spokojní aj cirkevní hodnostári. Prečo však mlčia? Keď pôjdete okolo, prizrite sa na tú atrakciu, je to úplne v centre mesta – hneď vedľa kostola. Rozum pritom zostáva stáť. 
Maďarom treba zakaţdým pripomínať, ţe z histórie je kaţdému známe, ţe dňa 11.11.1918 rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu. Tento istý deň opustil i Schönbrunnský zámok vo Viedni, týmto aktom dunajská monarchia Rakúsko-Uhorsko definitívne zanikla. Okrem toho, práve v tento deň sa zároveň skončila aj 1. svetová vojna. 

strana 2 z 5
Chcel by som Vám pripomenúť ťaţivé dôsledky nedávnych historických udalostí, ktoré bezprostredne predchádzali vzniku Č-SR. Územie dnešnej Českej republiky, časti Poľska, časti Ukrajiny, Slovenska, časti Rumunska, časti balkánskych krajín a severné časti Talianska, a územie nezákonne okupovanej Čiernej Hory, kedysi tvorili dunajskú monarchiu Rakúsko- Uhorsko, kde do roku 1918 ţilo spolu 51.390.223 obyvateľov, z toho 28.572.360 v Rakúskej časti monarchie.  
V samotnom Uhorsku maďarským jazykom hovorilo iba 19,57% obyvateľstva. Uhorsko bolo značne mnohonárodnostným útvarom (napríklad v roku 1780 tu ţilo dominantných 72% rôznych iných národnosti a minoritným len 28%-tným zvyškom boli Maďari). Je mnohým z nás známe, ţe pod kepienkom kvalitnejšieho vzdelávania a výchovy mládeţe v rokoch 1887 až 1892 sa vykonávali násilné deportácie slovenských detí z Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej stolice do centrálnych častí Uhorska. Tie deti sa domov nikdy nevrátili, stačili ich pomaďarčiť. Z istých prameňov (K. A. Medvecký) sa dozvedáme, ţe toto číslo vraj mohlo byť aj 60.000. Tieto obludné praktiky brachiálnej asimilácie Slovákov vyvolalo oprávnené pobúre- nie. Na pamiatku 1.462 deportovaných detí je na Panskej ulici v Bratislave osadená i pamätná tabuľa. Príďte sa tam pozrieť. 
Maďari boli evidentne v Uhorsku menšinou, čo si veľmi dobre uvedomovali a chceli tento stav radikálne napraviť. Lipli na tom, aby Maďari stali politickým národom zloţeným zo všetkých obyvateľov Uhorska, bez ohľadu na ich národnosť. Hľadali teda všetky dostupné prostriedky a moţnosti, ako túto zjavnú nerovnováhu v Uhorsku minimalizovať a odstrániť. Jednou z nich boli aj spomínané neľútostné deportácie slovenských detí, ich úplné pomaďarčenie a tým zveľadenie genofondu Maďarov. Či rovnako tak nerobili s deťmi aj iných nemaďarských národov – nie je mi zatiaľ známe. Ďalším spôsobom bolo „kupčenie“ s postami a funkciami v štátnej správe, armáde a cirkvách, ktoré obsadzovali výlučne iba tí, ktorí boli ochotní prijať maďarský jazyk za svoj a pomaďarčiť sa. V Uhorsku boli v roku 1907 prijaté Apponyiho školské zákony, rušili sa nemaďarské školy, povinne sa zavádzala maďarčina uţ do materských škôl, rušili sa rôzne slovenské spolky a zdruţenia, a podobne. 
Zisťujeme, ţe dnes Maďari majú veľké komplexy z neeurópskeho pôvodu staromaďarských kmeňov a tieţ z toho, ţe sa ocitli v obkľúčení takmer 450 miliónov Slovanov, ktorí sú najsilnejším európskym etnikom. To je pre Slovákov dobrá správa. Z tejto osamelosti majú Maďari neskrývaný panický strach, nedáva im v noci spávať a  v neustálom strehu sú uţ od vzniku Maďarska v roku 1918, odkázaní uţ len sami na seba. Jazykovo sú izolovaní, nikto im v Európe nerozumie. Ich povestné a neprimerane ostré obranné reakcie na túto tému, sa stali príznačnými iba im a sú im aj prirodzené, keď vo všetkom zásadne hľadajú ihneď svoje priame ohrozenie, alebo svojho úhlavného nepriateľa. 
Vedomosti o vlastnej histórii majú chabé aţ mizivé, alebo úplne skreslené. Tak ich totiţ cielene vychoval vlastný systém, nedivme sa im preto. Nemôţu zniesť strohý fakt, ţe víťazné mocnosti Spojené štáty americké, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko a ich spojenci Rumunsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov po ukončení 1. svetovej vojny sa rozhodli definitívne odčleniť od zaniknutého Uhorska 64%, obyvateľstva a 72% teritória podľa dôkladného trianonského kľúča a zo zvyšku urobiť Maďarsko. Pričom však aj druhá časť dunajskej monarchie Rakúsko malo pôvodne 325 411 km2 a po roku 1918 im zostalo len

strana 3 z 5
83 879 km2 územia, čistá strata územia predstavovala 245 494 km2, t.j. aţ 75,4%. Rakúsko tak prišlo o Juţné Tyrolsko a Istriu, Halič, Čechy a Moravu, Korutánsko, Šteiersko, Kraňsko a Dalmáciu). (Poznámka: získali však Burgenland od Maďarska o výmere 3 962 km2, bez mesta Šoproň). Rakúsko stratilo takmer 22 200 000 obyvateľov, čo je 77,7%.  Trianonská mierová zmluva bola len deklaratórna; hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (aţ na menšie výnimky), dávno pred tým uţ ustanovila Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12.06.1919. Trianonská mierová zmluva riešila hranice novovznikajúceho maďarského štátu, ktorý však nebol iba jediným z nástupníckych štátov vzniknutých tesne po rozpade Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne. Táto mierová zmluva bola podpísaná 04.06.1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Porazenú stranu, bývalé Rakúsko-Uhorsko, zastupovalo bleskurýchle sa kreujúce Maďarsko. Uhorsko totiţ nebolo jednoliatym jednonárodným štátom a preto toto rozhodnutie nebolo jednoduché. Nedalo sa všetko a všade presne odmerať na lekárenských váhach. Všetky utláčané národy však odišli spod zanikajúceho Uhorska dobrovoľne na princípe sebaurčovacieho práva, úprimne a radostne sa tešili zo slobody, podmanení uvítali rozhodnutie víťazných mocností a nikto z nich uţ nechcel naďalej ani sekundu zostať v zaostalom Uhorsku, dodnes sa k nemu nikto z nich ani nehlási, ani o takej moţnosti neuvaţuje. Okrem Maďarska. Urazení Maďari nepostrehli a nechcú dodnes ani pochopiť, ţe rozpadajúce sa zaostalé a polofeudálne Uhorsko nikdy nebolo národným štátom samotných Maďarov (tí tvorili minoritnú iba 28% národnostnú menšinu), stalo sa minulosťou a skončilo na smetisku dejín, rovnako ako mnohé iné ríše pred ním. Neuvedomujú si, ţe práve vďaka Trianonu získali aj oni vlastnú štátnu nezávislosť a stále ahistoricky stotoţňujú Maďarsko s Uhorskom. Je naozaj zaujímavou príleţitosťou porovnať, ţe hoci nepomerne vyspelejšie Rakúsko stratilo oveľa viac zo svojho bývalého teritória, a oveľa viac obyvateľov ako Uhorsko, ale toľko uplakaných sťaţností a bolestníckych nárekov - odtiaľ nikdy nezaznieva. Sme svedkami aj toho, ţe Rakúšania nemali ţiadny problém sviţne premenovať Preßburg, Pressburg na BRATISLAVU, hlavné mesto SR. Len neprebudení Maďari dodnes pouţívajú archaický názov Pozsony.
Vezmime do úvahy fakt, ţe Uhorský štát vznikol cca v roku 1000 a trval do 16.11.1918 (aţ vtedy vzniklo Maďarsko). Od roku 1000 do roku 1300 na jeho tróne (kedy vymreli poslední Arpádovci) sedeli potomkova starých Maďarov aj to len asi 1/3 trvania Uhorského štátu. Avšak oveľa dlhšie obdobie aţ 2/3 trvania Uhorského kráľovstva, po jeho rozpad 11.11.1918 (t.j. abdikácie cisára Karola I.), na uhorskom tróne uţ nikdy nesedel ani jeden Maďar. Boli to výlučne iba cudzí králi a panovníci z okolitých krajín, ktorí neovládali ani slovo po maďarsky. Úradným jazykom bola vtedy latinčina. Maďari si aj tých privlastnili. K tomu treba vziať na zreteľ aj fakt, ţe počas 157-ročnej tureckej nadvlády v Uhorsku v rokoch 1526 až 1683, uhorská šľachta zbabelo, zo strachu poutekala z centrálnej časti Uhorska do jeho hornej periférie, na slobodné územie Slovenska (poznámka: Turci okupovali aj Fiľakovo, Nové Zámky a podobne). O aké fungovanie Uhorského kráľovstva v tom čase vlastne išlo? Veľké Uhorsko sa pod pádom Turkov scvrklo len na územie Slovenska. Aj z tohto dôvodu, miesto stoličného Belehradu, sa stala Bratislava novým korunovačným mestom Uhorska a v dóme svätého Martina bolo v rokoch 1563 – 1830 vykonaných aţ 19 korunovácií. Celý ţivot Uhorského kráľovstva sa v čase tureckej okupácie odohrával vlastne len na Slovensku.
Maďarom treba vţdy dôrazne pripomenúť, ţe Slovensko nebolo tým, čo riskantne vyhlásilo 28.07.1914 vojnu Srbsku a nezodpovedne tak rozpútalo 1. svetovú vojnu. Treba im zakaţdým

strana 4 z 5
vhodne osvieţovať a revitalizovať ich prikrátku, plytkú a šovinizmom ovplyvnenú pamäť, lebo oni si naozaj veľmi málo pamätajú. Nepoznajú dobre detaily svojich dejín, majú v nich poriadne medzery, ich vedomosti nie sú uspokojivé. Úsmevy vyvoláva fakt, ţe majú problém správne diferencovať, čo to je Uhorsko a čo Maďarsko. Ţiaľ, oni takéto elementárne rozdiely naozaj nevedia od seba odlíšiť. Ich neskrývanú snahu pomaďarčiť celé Uhorsko a privlastniť si uhorské dejiny, musíme strmo odsúdiť. To neboli iba maďarské dejiny, ale uhorské dejiny a konzul G. A. FARKAS o tom dobre vie, alebo mal by vedieť. Pán konzul dobre vie, ţe napríklad generál PhDr. M. R. ŠTEFÁNIK v rokoch 1914-1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri, teda počas trvania Rakúska-Uhorska. Zo zbraňou v ruke bojovali naši legionári za vznik nového štátu. Legionári dobre vedeli za čo bojujú. Určite nie za reštauráciu Rakúsko-Uhorska. Odmenou za ich obete bol vznik nového štátu Č-SR. 
Len ako informáciu uvádzam, ţe 1. svetová vojna sa začala dňa 28.07.1914 a 11.11.1918, o 11. hod., 11. min. Nemecko podpísalo prímerie v Compiègnskom lese, čím sa 1. svetová vojna definitívne skončila. Do Rakúsko-uhorskej armády bolo povolaných aţ 7.800.000 vojakov z celej dunajskej monarchie. Národnostné zloţenie vojakov tejto armády tvorilo 25% Rakúšanov a Nemcov, 18% Maďarov, 13% Čechov, 11 % Srbochorvátov, 9% Poliakov, 9 % Rusínov, 7% Rumunov, 4% Slovákov, 2% Slovincov, 1% Talianov, 1% ostatných.  
Z vyššie uvedeného počtu narukovaných vojakov, aţ 1.200.000 ich vo vojne zahynulo, čo bolo 15,4% celkových strát. Rakúsko a Maďarsko sa dodnes svorne zdráhajú vydať svedectvo o tom, ktoré národnosti (v akom %-tuálnom zastúpení) sa podieľali na týchto vojnových stratách Rakúsko-Uhorskej armády. Tieto čísla starostlivo utajujú a odmietajú ich zverejniť. 
N á r o d n o s ť S t r a t y Česi, Moravania, Slezania 350.000 Poliaci 220.000 Slováci   69.700 Srbi   45.000 Slovinci   10.000 Chorváti   12.088 Bosniaci   10.974 Ukrajinci, Rusíni   36.700 Rumuni   50.000 Taliani   11.404 Rakúšania 190.000 Maďari 194.134 S P O L U : 1.200.000             
Pre pamäť uvádzam, ţe Česi a Slováci mali naozaj racionálny dôvod na to, aby od 28.10.1918 Vytvorili Česko-slovenskú republiku. Maďarsko (Magyar Népköztársaság, slovensky: Maďarská ľudová republika), vzniklo dva týţdne po vzniku Č-SR dňa 16.11.1918. Maďarsko neprišlo teda ani o 1 cm2 svojho teritória, jeho výsostné územie je od jeho vzniku navlas rovnaké dodnes. Konečne aj menšina akou boli Maďari v Uhorsku, majú od 16.11.1918 dôvod

strana 5 z 5
na radosť a oslavu, ţe po dlhých 1000 rokoch sa dočkali aj oni svojho vlastného národného štátu - Maďarska. Boli poslední v strednej Európe, ktorí sa tohto sviatku doţili.   
JUDr. Marián  Ď U R I N A