Celusnak sa narodil pred 90 rokmi v Zborove
Národ bez znalosti svojej minulosti nema ani buducnosť,ale minulosťi aka ona v skutočnosti bola ,lebo historia sa da prekrucať,ale sama sa ona nikdy nemeni .
Bulletin Svätopluk
Invazia v Normandii známa ako D-Day.
Spomienky 90 ročného Slováka z Detroitu a učastníka invazie dňa 6.juna 1944 Karola Ceľušňaka.
V štáte Michigan žijú už len osmi účastnici tejto invazii, ktorá za zapisala do svetovej historii ako najväčšía bitka v historii ľudstva vôbec.Jednoduchí ľudia v ich krajinách ich nazyvajú úžasní hrdinovia.
Vojska čakajúci v pristavných člnoch na preplav cez Britsky canal.Tisice parašutistov čakajúcich natlačených v transportných lietadlach a bezmotorových vetroňoch. Vojakov počitajú na stotisice,pešiakov, namorníkov a vzdušných obranných sil pritom vediac,že tisice sa z nich už nikdy nevratia.
Pred 70 rokmi dňa 6. Juna 1944. 156 000 silna armada spojeneckých vojsk sa vylodila v severnom Francuzku na plažíach v Normandii.Obrovské množstva parašutistov bolo vyhodených do nepriaťeľských územi suportovala ju najväčšia koncentracia vzdušných a namorných sil, ako kedy pred tým v historii bola zaznamenana.
V čase ked sa svet pripravuje oslavovať túto historickú a krvavú udalosť.Medzi tisicami krača aj skupina veteranov z Michiganu osem ich tam bolo už v ich 90+ medzi nimi aj Slovak Karol Ceľušňak v celej parade 10 významenani na jeho starej uniforme z batalionu radistov,alebo ako on hovori radioman.Ceľušňak je členom slovenskej katolickej osady v meste Sterling Heights slovenského kostola svätého Cyrila a Metoda a aj v jeho výsokom veku je stale kostolníkom.
Karol Ceľušňak.
Charels tak mu hovoria. Ceľušňak slúžil ako radista v 6tom namornom batalione. Na plaž Omaha sa vylodil o 11rano tohoto dňa,ked vystupil na breh bol veľky chaos .Zbytok dňa som stravil v tomto panickom ovzduší.Pomahal som z ranenymi a mrtvymi prepravovať naspäť na člny.Tiež našov úlohou bolo prichystať plaž na vylodenie ťažkej techniky na pevnu zem a to všetko za doprovodu paľby z 88 mm nemeckých guľometov.Kde oko pozrelo bolo vidieť len ranených a mrtvých vojakov vzpomina Ceľušňak nebol to prijemný pohľad.Jedine bezpečné miesto tam bola niečo ako zakopa mrtvých tiel, ktore ma chranili pre paľbov z nemeckej strany.Ležal som vedľa vojaka o ktorom som si myslel,že je mrtvý spomina si Ceľušňak.Bolo skoro rano ešte tma,ked niekto poležiaci mi klepe po pleci a hovori "hej nemaš nahodov cigaretu".V živote so sa tak nikdy nezľakol ako vtedy.
Jun 6. 1944 bol pre Ceľušňaka prvý z mnohých dni ,ktoré stravil na severe Farncuzka ako namornik po bitke im zostala povinnosť čistiť plaž kdež ostatné vojska postupovali na východ smero na Nemecko.Karol Ceľušňak v Normandii oslavoval aj svoje 21 narodeniny na plaží Omaha 14.Juna 1944 ešte si pamätal ,ze mama mu poslala v baliku fľašu palenky aj tortu ktora už bola zhnita.
Po vykonani rozkazov a povinnosti Ceľušňak bol v uaguste toho roku preradený spat do Anglicka a odťiaľ bol poslany aj celou flotilou do ticheho oceanu, ked sa vojna len začinala.
Pre Bulletin Svätopluk z anglického jazyka preložil.
Jozef Janek.
No comments:
Post a Comment