Masarykov vzťah k Slovákom veľmi presne vystihuje tento jeho výrok. "Slováci
jsou Čechy, pres to, že užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka"
(memorandum Independent Bohemia z roku 1915). Ale nejde len o jeho výroky.
Skutky sú dôležitejšie - hoci aj výrok je u štátnika v skutočnosti skutkom.
Netreba zabúdať na jeho zlovoľné konanie v prípade Pittsburskej zmluvy,
ktorú po jej podpise vyhlásil za zdrap papiera. Netreba zabúdať na to že za
jeho prezidentovania sa Slovensko stalo českou kolóniou ("Slovensko bude
naše koloniální země" - Ottův slovník obchodní) a slovenský priemysel bol
takmer zlikvidovaný. Netreba zabúdať ani na to, že kým za jeho
prezidentovania v Prahe utešene pribúdalo milionárov, na Slovensku jedli
deti "chlieb" upečený zo žaluďov a pomletej slamy. A netreba zabudnúť ani na
to, že v dôsledku oficiálnej čechoslovakistickej politike bola slovenčina
prznená počešťovaním. Ak je niekto toto považuje za výbornú prácu tatíčka
pre Slovákov a pre Slovensko, tak je mi ho ľúto.

Nezáleží na tom, či Masarykov otec bol, alebo nebol Žid. Osobne som
presvedčený, že bol. Na jednej strane Masaryk až hystericky obraňoval
židovské záujmy a Židmi sa s obľubou obklopoval a na druhej strane v auguste
roku 1919 pri niekoľkohodinovej prechádzke na koňoch, povedal britskému
veľvyslacovi Cecilovi Goslingovi, že okolo 250.000 Židov na Slovensku a v
Podkarpatskej Rusi bude zbavených svojich postov, pretože škodia národu.
Teda žiadny mysliteľ, ale konformista, ktorý vždy povedal to, čo si myslel,
že od neho očakávajú.

Pokiaľ však niekto čerpá výlučne len z čechoslováckych historických diel,
tak je pochopiteľné, že tatíčko-masarykovskej legende ešte verí. Treba ísť
však do francúzskych, britských, či amerických prameňov a tam sa dozvieme,
že situácia bola úplne iná.